Mindfulness
Pojem mindfulness, ktorý by sme mohli voľne preložiť ako "všímavosť" spopularizoval Jon Kabat-Zinn, ktorý mindfulness opísal ako "being alive and knowing it" (žijem a všímam si svoju existenciu). Napriek tomu, že korene mindfulness siahajú až do Budhizmu, druhotný mindfulness sa stal bežnom súčasťou mnohých vzdelávacích inštitúcií po celom svete.
Všímavosť pomáha trénovať našu pozornosť, aby sme si boli viac vedomí toho, čo sa v skutočnosti deje, namiesto toho, aby sme si pripomínali a opakovali to, čo sa už stalo, a obávali sa toho, čo ešte len bude. Cieľom takejto všímavosti je využiť, čo najviac zmyslov pre prítomnú existenciu, sústrediť sa na svoje pocity, myšlienky, naučiť sa vnímať prítomnosť a seba v danej prítomnosti.
Čo to znamená pre žiaka? Predovšetkým je potrebné zamerať svoje myšlienky na prítomnosť, odbremeniť sa od predchádzajúceho neúspechu a nemyslieť na prichádzajúce zlyhanie.
"Byť tu a teraz, to je to jediné na čom záleží. Minulosť ani budúcnosť neexistujú, jedine čo existuje, je prítomnosť. Minulosť môže byť zdrojom skúseností, ale niekedy je ťažké sa tých nepríjemných zbaviť; a budúcnosť v nás môže vzbudzovať nádej/strach, ale nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí, že na nás nejaká budúcnosť vôbec čaká" (Hassonová, 2013).
Z Literárnych prameňov
Mindfulness = všímavosť
Bauer (2003) chápe mindfulness ako stav alebo vlastnosť, v ktorej sa jedinec stáva čoraz viac uvedomelý a pozorný v prítomnom okamihu.
Frýba (1993) zastáva názor, že pri praktizovaní mindfulness sa jednotlivci sústreďujú na svoje psychické javy, ktorými sa myslia všetky telesné procesy dostupné zmyslom, na svoje city, emócie, stavy a obsahy mysle, ktoré reálne vznikajú, trvajú, menia sa a zanikajú.
A v neposlednom rade Martin (1997) uvádza, že mindfulness predstavuje oslobodenie sa od vlastného obvyklého pohľadu na seba samého a svet.
Myseľ a emócie
Mindfulness ponúka žiakovi možnosť naučiť sa, ako sa bez predsudkov a kritiky otvoriť novým myšlienkam, ako pracovať s myšlienkami efektívnejšie, ako zmeniť zaužívaný spôsob myslenia.
Nech už žiak premýšľa o čomkoľvek, jeho myšlienky sú vždy úzko previazané s emóciami, pocitmi a telom. Človek, ktorý je všímavý a pozorný, si omnoho ľahšie uvedomuje vzťahy medzi myšlienkami, emóciami a správaním. Myšlienky a emócie sú vzájomne prepojené (Hassonová, 2013).
Myseľ a telo
Našu psychickú pohodu neovplyvňujú iba emócie, ale i naše telo. Myseľ je s telom neodmysliteľne spätá a navzájom spolu zdieľajú emócie. Väčšina z toho, čo cíti naše telo, je zafarbené myšlienkami a emóciami a všetko čo si myslíme je naopak ovplyvnené tým, čo sa deje v tele (William, 2011).
Použitá literatúra:
Bauer, B. Mindfulness training as a clinical intervention: A conceptual and empirical review.
Frýba, M. Princípy satiterapie. Príručka k výcvikovému kurzu.
Hassonová, G. Technika Mindfulness.
Williams, M. Všímavosť: jak najít klid v uspechaném svete.